Čerstvé, ale v kontajneri – plytvanie potravinami

Ako sa využívajú družstevné peniaze na OSBD Žilina

Všetky informácie uvedené v tomto článku sú podložené oficiálnymi dokumentami z OSBD Žilina, SOI Žilina a Policajného zboru Slovenskej Republiky.

Keď som začal riešiť problém KDS (káblové distribučné systémy – alias káblovka)  s OSBD Žilina, tak som vobec netušil, ako ďaleko to zájde a k akým informáciam o plytvaní penazí družstevníkov sa dostanem. Všetci si musíme uvedomiť, že sú to naše peniaze z ktorých je financované OSBD Žilina. A hlavne to, že OSBD Žilina má slúžiť nám družstevníkom a nikomu inému.

Tu ponúkam prehľad:

  • Skúšali ste sa niekedy dovolať cez informátora(ústredňu)? Ja áno. Volal som tam niekoľkokrát. Z desiatich pokusov mi to len 3 krát niekto zdvihol. Neviem od čoho je informátor platený, ked si nevykonáva svoju prácu. Keď ma už informátor prepojil na správne miesto, tak mi to zdvihli raz z troch pokusov. Čiže z desiatich pokusov 1 úspešný telefonát.
  • Komunikovali ste s OSBD Žilina písomnou formou? Ak dobre počítam, tak som odoslal 5 listov. Žiaľ na ani jeden z nich som nedostal odpoveď do mesiaca. Niet sa teda, čo čudovať, že po tomto období som postúpil vec(i) na SOI Žilina. Ihneď po návšteve inšpektorov SOI mi boli doručené odpovede na moje listy. Aspoň takto sa dá dostať k odpovediam.
  • Prečo som veci riešil písomnou formou a nie osobne? Prvú vec som riešil osobne. Tiež to bolo až po návšteve inšpektorov SOI. Na prosbu predsedu OSBD Žilina som sa dostavil na pohovor s ním v ním navrhnutom čase. Ešte predtým ako som sa dostal k predsedovi OSBD ma v budove OSBD Žilina, na druhom poschodí fyzicky napadol zamestnanec OSBD Žilina, vyhrážal sa mi smrťou a vyhodil ma z budovy. Vec riešila samozrejme polícia. Následne ma požiadal predseda OSBD, že či by sme prvotný problém nemohli riešiť mimo SOI. Nepríde vám to celé ako blbá náhoda? Kľudne nech si spraví každý svoj názor. Čo však ostáva faktom je, že aj na takéto aktivity zamestnancov OSBD v ich pracovnom čase prisievame svojimi peniazmi.
  • Po mojom prvom podnete na OSBD Žilina SOI zistila porušenie zákona § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Ktorý prikazuje OSBD Žilina pri podpise zmluvy dať družstevníkovi “zmluvu o výkone správy”. Toto sa u mňa nestalo. Predpokladá však, že sa to nestalo ani u vás a tak máte právo ju jednak dostať a jednak riešiť cestou cez SOI alebo súdnou cestou. A to hlavne ak vám týmto spôsobom bola spôsobená škoda.
  • OSBD Žilina taktiež porušila podľa SOI Žilina zákon o reklame. A to tým, že mi doručila časopis „OSBD správca vášho domova“, obsahujúci reklamu, do mojej schránky, napriek tomu, že to na schránke nápisom odmietam. Namiesto ospravedlnenia zo strany OSBD Žilina som dostal od právneho odboru OSBD Žilina takúto reakciu: “Pokiaľ však označíte Vašu poštovú schránku textom Nevhadzovať časopis OSBD, budeme Vašu požiadavku rešpektovať.”. Čo považujem za výsmech a provokáciu.
  • Všimli ste si reklamné nálepky káblovej televízie od OSBD vo vašom vchode? Možno by to nebolo také zlé, keby sa dali ľahko odstrániť, no nedajú. Bez ohľadu na to ide o poškodzovanie cudzieho majetku.
  • Predsedu OSBD Žilina som ústne a písomne informoval o využívaní firemných počítačov, internetu a pracovnáho času na súkromné účely zamestnancami. Na to som dostal stanovisko, že situáciu preveril a dotyčných zamestnancov upozornil. Taktiež, že ak sa to bude opakovať, tak dôjde k zníženiu počtu zamestnancov OSBD Žilina. Po polroku som sa teda rozhodol preveriť túto skutočnosť a požiadal som o opätovné preverenie. Po viac ako mesiaci som dostal odpoveď, že nemám právao zasahovať do vzťahu zamestnávateľ zamestnanec. Hm, no sú to naše paniaze, tak tým by som si tiež nebol taký istý. Moje zistenia však naznačujú, že sa to stále deje. Za naše peniaze.
  • Taktiež som predsedu OSBD Žilina informoval o podozrení z klientelizmu. Ústne (teda túto informáciu nemám potvrdenú dokumentom) mi povedal, že takých sťažností má viac. Písomne ma však informoval, že nebude riešiť prípady z minulosti. A tak teda zostávajú čierne ovce na výplatnej páske OSBD Žilina a teda platení z našich penazí.
  • Zatial nepotvrdená súvislosť s OSBD Žilina. 19.6.2012 mi boli na červeno postriekané vchodové dvere.
  • Ak ste alebo ste niekedy boli družstevníkmi OSBD Žilina, tak si overte, komu všetkému boli zaslané vaše osobné údaje. Ak zistíte, že sa dostali do nesprávných rúk, tak vedzte, že pravdepodobne išlo o porušenie zákona o ochrane osobných údajov. Ja som už jeden taký sporný dokument od OSBD Žilina dostal.
  • DOPLNENIE: OSBD Žilina som žiadal o sprístupnenie zmluvy na základe ktorej vznikla povinnosť platit poplatky za KDS. Ústne mi bolo povedané, že sa tak stalo na schôdzi nájomníkov bytov. Písomne som o túto zmluvu požiadal, no dostal som len potvrdenie, že predošlí vlastníci tento poplatok platili, a že zmluvu mi nemôžu sprístupnit kvôli prebiehajúcemu konaniu SOI. No došlo mi vyjadrenie od SOI, v ktorom píšu, že na OSBD Žilina daný dokument nepredložili s odôvodnením, že dokument už nemajú v archíve. Takže sa jednak potvrdilo, že dokument nemajú (dosť možné, že ani nikdy nemali) a jednak sa potvrdilo, že mi OSBD Žilina v oficiálnom liste klamalo.
  • DOPLNENIE: OSBD Žilina porušila živnostenský zákon tým, že uverejnovala vo svojom časopise reklamu tretích subjektov, bez toho aby mala vo svojom predmete činnosti “reklamné a marketingové služby”. Takto vytvárala zisk. Porušenie zákona bolo potvrdené 18.1.2013 Obvodným úradom v Žiline, odbor živnostenského podnikania.

Toto je len jeden príklad spoločnosti, ktorá sa nezaujíma o svojich zákazníkov. Bez ohľadu na to aká spoločnosť a akým spôsobom Vás pripravuje o Vaše peniaze, žiadajte ich naspäť, žiadajte odškodnenie, žiadajte zníženie poplatkov, či akúkoľvek inú kompenzáciu. Ak spoločnosť porušila zákon, tak to oznámte príslušnému úradu. Pokiaľ to budeme tolerovať, tak nemôžeme čakať, že sa niečo zlepší. Skôr naopak. Spoločnosti si budú dovolovať čím ďalej tým viac.

 Nenechajme To Tak!

Prebytočnosť informácií a pluralita médií

Pozerali ste včera televízne noviny? Pozerali ste ich na Markíze, JOJke, Jednotke a TA3? Tak ste mali klasický večer plný informačného šumu. Prekvapuje ma, že ľudia dokážu pozerať v podstate tie isté správy na viacerých kanáloch. Dostanú tie isté informácie len z viacerých zdrojov. Je to mrhanie času.

Stačí jeden objektívny zdroj informácií. Žijeme v informačnej spoločnosti, no tým, že sledujeme, respektíve podávame tú istú informáciu viac krát, mrháme časom i prostriedkami. Pritom by stačilo mať jeden OBJEKTÍVNY informačný kanál. Nie je podstatné či by bol štátny alebo súkromný. Však na kontrolu obsahu tu ištitúciu máme, RTVS (aj keď má problémy so správnym rozhodovaním). Takto by RTVS nemusela sledovať toľko spravodajstiev a posudzovať ich objektivitu, to sú ďalšie ušetrené prostriedky. Rozumiem, že mediálnym spoločnostiam sa oplatí vysielať spravodajské relácie, sú nesmierne sledované a preto reklama v tomto čase má vysokú cenu.

Obsah spravodajstva by si zaslúžil veľmi rozsiahlu analýzu. Skúšali ste sa niekedy zamyslieť, či ste potrebovali danú informáciu počuť? Či vám vo vašom živote niečo zmení? Skúste to aspoň dnes. Zistíte, že minimálne 90% informácií je pre vás úplne zbytočných. Čas môžete stráviť aj lepšie. Len na ukážku skúsim rozobrať informácie z televíznych novín TV JOJ(výber je náhodný):

  • Streľba v Hurbanove – pokiaľ nie ste z Hurbanova a jeho okolia, tak sa vás to netýka. Neovplyvní to nijak váš život. Naopak skôr môže podnietiť rasovú neznášanlivosť. Užitočnosť informácie 20%
  • Voľby v Grécku – tie síce váš život ovplyvniť môžu, nepriamo. No samotná informácia o voľbách nemá pre bežného občana žiadnu hodnotu. Užitočnosť informácie 0%
  • Požiare v Grécku – vlastníte lesy v Grécku? Vačšina z nás nie. Užitočnosť informácie 0%
  • Auto zrazilo cyklistov – jednalo sa o občanov Maďarskej republiky. Česť pamiatke zosnulých. Je to informácia ktorú však môžete hneď vyhodiť z hlavy. Užitočnosť informácie 0%
  • Zrútenie pódia Radiohead – pokiaľ ste nemali lístky na koncert, ktorý bol takto zrušený, tak vás to nemá prečo zaujímať. Užitočnosť informácie 0%
  • Atmosféra vo fanzóne – naozaj to niekoho zaujíma? Užitočnosť informácie 0%
  • Kauzy Fígela – na to aby sme mohli objektívne voliť potrebujeme mať obraz o politike. Užitočnosť informácie 90%.
  • Andropauza – treba dbať o svoje zdravie i zdravie partnera. Užitočnosť informácie 90%
  • Pasy pre deti – tie sú dôležité. No informácie o tom, či si môžete pas nechať na pamiatku nie sú moc podstatné. Užitočnosť informácie 10%.
  • Opäť voľby v Grécku – prečo to nespojili do jednej informácie. Navyše nepovedali nič nové. Užitočnosť informácie 0%
  • Moderné električky v Bratislave – informácia najmä pre bratislavčanov. Užitočnosť informácie 20%
  • Jojkársky bicykel – pekná myšlienka. Opäť však len pre bratislavčanov. Užitočnosť informácie 10%
  • Odchod pozorovateľov zo Sýrie – situácia v Sýrii je výsostne vnútroštátna. Užitočnosť informácie 0%
  • Požiar vo väzení – to sme nepotrebovali vedieť. Užitočnosť informácie 0%
  • Surfujúce psy – úsmevné ale nepotrebné, na to môžu slúžiť aj iné relácie. Užitočnosť informácie 0%
  • Divoká farma – nutnosť registrácie živočíchov je užitočná informácia, no to si podnikateľ má zistiť sám. Všeobecne to nie je potrebná informácia. Užitočnosť informácie 10%

Možete si spraviť ohodnotenie užitočnosti týchto reportáží aj sami. No dôjdete pravdepodobne k veľmi podobnému záveru ako ja. Drvivá väčšina informácií je pre vás nepodstatná. Skúste si dať záväzok, že týždeň nebudete pozerať žiadne spravodajstvo. Možno zistíte, že to vôbec nepotrebujete. Ak sa niečo dôležité udeje, tak vám to aj tak povedia kolegovia v práci.

Treba prestať plytvať časom a aj prostriedkami.

Nenechajme to tak!

 

Návšteva na SOI Žilina + letáky

Činnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie podlieha zákonu 128 o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje štátnu kontrolu predaja výrobkov a poskytovania služieb spotrebiteľom na vnútornom trhu. Pre nás obyčajných občanov je to orgán, ktorý ma ochraňovať spotrebiteľa pred nekalými praktikami, či porušeniami zákonov firmami (právnickými osobami).

Na SOI Žilina som doručil od novembra 2011 5 podaní. Všetky podania som podával až po pokusoch o komunikáciu s dotknutými firmami. Keď sa toto nepodarilo, nemal som inú možnosť. Štyri z mojich podaní smerovali na OSBD Žiline, kedže komunikácia z ich strany bola minimálna.

  • Na prvú som dostal odpoveď, že začali správne konanie, no OSBD Žilina sa odvolalo, výsledok za pol roka nikde, vec sa stále prešetruje.
  • Druhé bolo omnoho konkréthejšie, išlo o porušenie zákona § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. OSBD Žilina sa opäť odvolalo. Aj ked netúším akým spôsobom sa chcú z tohto dostať.
  • Tretie podanie bolo z mojej strany(z pohľadu zákona) neopodstatnené, išlo o leták od fy Franko PIZZA. Bolo mi vysvetlené, že leták musí byť adresný.
  • Štvrté na OSBD za porušovanie zákona o reklame, tentokrát je evidnetné, že ich časopis mal byť doručený práve mne. K čomu sa aj OSBD Žilina priznalo. Preto to považujem za adresnú reklamu.
  • Piate je na OSBD Žilina, keď mi nechceli( a stále nechcú ) doručiť zmluvu na základe ktorej som platil poplatok za KDS. Mám podozrenie, že neexistuje. No možno ju nájdu.

Navštíviť SOI Žilina som sa rozhodol po doručení odpovede na štvrtý podnet. Hlavným dôvodom bola moja túha zistiť akým spôsobom sa môžem doručovaniu nechcených materiálov brániť. Nuž, bol som nanajvýš prekvapený. Nemí úžas. Môj príchod a odpovede pracovníčok na moje otázky na mňa pôsobili ako keby som ich vyrušil a chceli sa ma čo najskôr zbaviť. V pláne som mal v klude si sadnúť, spýtať sa niekoľko málo otázok a odísť. No z priateľského postoja som musel zaujať asertívny, aby som sa dostal aspoň k niečomu. Vyberiem pár zaujímavostí, ktoré som sa dozvedel:

  • Reklama je prezentácia produktov. No napriek tomu, časopis v ktorom je umiestňovaná reklama, podľa pracovníčok SOI už nie je reklamným predmetom.
  • Nestačí mať na schránke napísané, že si neprajete doručovať letáky, pretože časopis vám tam takto vhodiť môžu.
  • Na prosbu (áno aj so slovom prosím) o radu, že aký nápis si mám dať na schránku, aby sa mi už neocitlo nič mnou neželané v schránke nasledovala agresívnym tónom odpoveď: “Ja Vám žiadny text nebudem dávať”. A odviedla ma ku kolegyni “za dverami”, s tým, že ma predstavila a povedala o čo sa jedná. O tom však kúsok neskôr. Je pre mňa prekvapivé, že SOI dokáže určit podľa vlastného uváženia, že text na mojej schránke nie je dostatočný, no nechce alebo nedokáže mi povedať aký text by bol dostatočný. Však práve preto som tam šiel, aby som sa dokázal brániť. Tak neviem aká je to potom ochrana spotrebiteľa.
  • Zaujímavé je, že SOI si pozerá predošlé podnety oznamovateľa. Prečo posudzuje podnet, podľa toho čo oznamovateľ podal už predtým? Podnety majú byť nezávislé, ak sa neodvolávajú na predošlý podnet. Inak to zaváňa neobjektivitou.
  • V zákone som síce nič také nenašiel, ale oznamovateľ musí doručiť všetky možné informácie ktoré naznačujú porušenie zákona. No neviem, ale občan sa ťažko dostane k materiálom, ktoré mu firma odmietla sprístnupniť. Na to sú predsa inšpektori SOI, nie? Pani “za dverami” mi povedala, že je na mne aby som obvolal všetkých. Samozrejme na vlastné náklady.
  • SOI si môže povedať, ze podnet riešiť nebude. Podmienky tohto aktu mi neboli vysvetlené. V zákone som opäť nič podobné nenašiel.
  • Pani “za dverami”, mi povedala, že ako veľa pre mňa už spravili. No riešenie minimálne troch oprávnených podaní, nie je zas tak veľa. A okrem toho je to práca SOI, ktorá je platená z našich daní. Okrem toho nerobili to kvoli mne, ale zo zákona a pre všetkých, minimálne teda družstevníkov OSBD Žilina.
  • Pani “za dverami” taktiež povedala, že má kvoli mne problémy. Naozaj netuším prečo. Ak niekto pochybil, tak to nie je kvoli mne. Od správneho hodnotenia sú tu inšpektori SOI. Tak prečo nejakú vinu, aj keď netuším akú, hádže na mňa?
  • Pani “za dverami”, pravdepodobne pod stresom, sa asi mýlila, keď mi povedala, že stíhaní môžu byť len tí šíritelia, ktorí majú šírenie reklamy v predmete činnosti. Hm a ja sa pýtam, a tí čo to nemajú v predmete činnosti, stíhaní nemôžu byť? Tí by mali byť stíhaní už len kvôli tomu, že vykonávajú činnosť ktorú nemajú v predmete podnikania. Tak som sa jej spýtal, či ja ako súkromná osoba jej môžem vhadzovať letáky do schránky, kedy sa mi zachce. Odpoveď: “A čo má SOI stáť pred schránkou a každého pokutovať.” No pani, ak na to nemáte iné riešenie, tak áno.
  • Keď som sa opäť chcel dostať ku svojej pôvodnej otázke “Ako sa proti nevyžiadanej pošte brániť?”, tak pani “za dverami” ma poslala preč z kancelárie s tým, že nemá úradné hodiny. Bol som tam 6.6.2012 13:35. Neviem kde pracuje pani “za dverami”, ale úradné hodiny SOI Žilina v stredu poobede sú od 13:00 do 15:30. Pani “pred dverami” mi dala už vyššie spomínanú odpoveď.
  • Na záver som sa obidvoch pýtal na mená, aby som ich mohol použiť v tomto článku. Odmietli mi ich dať, čo rešpektujem a preto som ich nazýval pani “za dverami” a pani “pred dverami”. Jedným z odôvodnení bolo, že nevedia kto som ja. Aj keď som bol pani “za dverami” predstavený paňou “pred dverami” pri svojom príchode do jej kancelárie. Na ponuku ukázania občianskeho preukazu, mi bolo odpovedané “Nechcem vedieť kto ste.”

Z priateľskej návštevy sa stala veľmi nepriateľská výmena názorov. SOI má slúžiť občanom Slovenskej Republiky. V zákone má vymedzené, že ich má ochraňovať. Očakával som rozhodne úplne iný prístup.

Vzhľadom na to, že sa vždy pozerajú na to kto podáva aké podania, a že môžu odmietnuť podanie, tak pochybujem, že akékoľvek podanie od mojej osoby nebude brané objektívne.

SOI sa snaží robiť svoju prácu dobre, riešili všetky moje podania viacmenej tak ako mali. No ľudský prístup pracovníčok na podateľni SOI Žilina ma uviedol do nemého úžasu.

Na záver ešte dve rady, ktoré by som chcel dať SOI. Pôvodne som to chcel povedať osobne, ale ked sa nedá, tak sa nedá. Ak to náhodou bude čítať niekto z kompetentných, tak môže aspoň pouvažovať.

  • Na stránke SOI nie sú uvedené úradné hodiny, pre dobro občanov by bolo veľmi ústretové ich tam uviesť. Obyčajný človek môže očakávať, že sa mu budete venovať celý týždeň a nie len v pondelok, stredu a piatok.
  • Na podávanie podnetov by bolo fajn spraviť informačný systém, ktorý by automaticky prideloval podaniam značky a spätne ich posielal oznamovateľovi. Momentálne oznamovateľ túto značku nevie až pokým nedostane odpoveď od SOI, čo v niektorých prípadoch trvá aj pol roka. Takisto by bolo super keby mohol oznamovateľ, prípadne aj kontrolovaný subjekt, podľa značky nájsť aktuálny stav riešenia podnetu. Ušetrilo by to kopec práce evidentne preťaženým pracovníčkam podateľne. Takýto informačný systém by nemal stáť viac ako 5000 EURO. A to som ešte pridal vysokú štátnu prirážku. Kludne sa na to podujmem aj ja sám.

 Nenechajme to tak!

Zákon o ochrane osobných údajov ochraňuje delikventov

Zákon o ochrane osobných údajov má slúžiť na to aby verejnosť, prípadne blízky ľudia, či ktokoľvek iný nemohol o človeku získať informácie, ktoré sú prevažne súkromného charakteru. Zároveň aby nemohol zverejňovať takéto informácie bez predošlého súhlasu dotknutej osoby. Zverejňovať sa nemože fotografia, rodné čislo, meno a priezvisko, či adresa. Pre presnejšiu predstavu budem citovať definíciu osobných údajov priamo zo zákona:

Osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.

Tento zákon je dostatočne dlhý na to aby ste tam našli aj iné obmedzenia, či výnimky. Mňa však zaujala jedna časť a to § 8 čl. 3:

“Spracúvanie osobných údajov o porušení ustanovení predpisov trestného práva, priestupkového práva alebo občianskeho práva, ako aj o výkone právoplatných rozsudkov alebo rozhodnutí môže vykonávať len ten, komu to umožňuje osobitný zákon. 12)” 

V praxi to znamená, že keď dotknutá osoba poruší trestný, priestupkový alebo občiansky zákon, tak sa verejňe o tom nemôže nikto dozvedieť ak to nezverejní polícia alebo dotknutá osoba sama.

Na príklade to može byť vysvetlené takto: Máte suseda, ktorý bol viackrát uznaný vinným z priestupku narušenia občianskeho spolunažívania (pod toto spadá zosmiešnovanie, urážanie … až po fyzické napadnutie, či vyhrážanie sa smrťou). No vy o tom neviete. Sused si trochu vypije, vy sa na neho zle pozriete a schytáte to. Keby ste to však vedeli, tak ho obchádzate.

Niekto môže argumentovať práve tým, že keby ste to vedeli, tak sa k človeku správate úplne inak. Že práve na to je tento zákon. No treba si uvedomiť, že ten človek zákon porušil. Prečo by mu PRÁVE na základe toho mala byť poskytovaná ochrana zákonom? Malo by to byť práve naopak. Všetky porušenia zákona by mali byť verejné. Keď niekto poruší zákon, tak za to musí pykať. Práve pocit hanby by pôsobil na jeho svedomie a možno by si začal uvedomovať, čo spravil zle a vyvaroval by sa tomu.

Som presvedčený o tom, ze verejný zoznam porušení zákona by pôsobil preventívne. Nikto by na takom zozname nechcel byť a dvakrát by si rozmyslel, či svoj skutok vykoná alebo nie.

Zákon o ochrane osobných údajov poskytuje orchanu tým čo porušujú zákon.

 Nenechajme to tak!

Doplnenie: Občan prehráva boj s letákmi

Po tom ako som sa od SOI dozvedel, že zákon nám bežným občanom nepomôže, tak som sa rozhodol napísať na Ministersvto spravodlivosti SR. Tí to promptne posunili na Ministerstvo hospodárstva SR. Odpoveď ma síce neprekvapila, ale podelím sa o ňu s vami:

“Odboru ochrany spotrebiťeľa a vnútorného trhu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len “MH SR”) bol dňa 23. apríla 2012 Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky postúpený Váš podnet týkajúci sa neoprávneného doručovania reklamných letákov do Vašej poštovej schránky.

Problematika týkajúca sa doručovania reklamy je upravená v zákone č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon o reklame”), ktorý vo svojom § 3 ods. 7 uvádza, že reklama sa nesmie šíriť automatickým telefonickým volacím systémom, telefaxom a elektronickou poštou bez predchádzajúceho súhlasu ich užívateľa, ktorý je príjemcom a taktiež podľa § 3 ods. 8 sa reklama nesmie šíriť adresne, ak adresát doručovanie reklamy vopred odmieta.

Na základe skutočností, ktoré uvádzate vo svojom liste ohľadom neželaného vhadzovania reklamných letákov do Vašej poštovej schránky, sa rovnako ako Slovenská obchodná inšpekcia domnievame, že pokiaľ nejde o adresné šírenie reklamy konkrétnemu adresátovi, ani o jeden z vyššie uvedených spôsobov šírenia reklamy, nie je možné zodpovednú osobu postihnúť podľa vyššie uvedených ustanovení.

Súčasné znenie zákona o reklame zabezpečuje vyššiu úroveň ochrany spotrebiteľských práv ako ustanovuje komunitárne právo (najmä smernica 2006/114/ES Európskeho parlamentu a Rady z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu). Z uvedeného dôvodu MH SR nepripravuje jeho legislatívnu úpravu v najbližšom období. I napriek tomu ďakujeme za Vaše podnety a v prípade ak v budúcnosti budeme novelizovať zákon o reklame, zvážime aj Vaše pripomienky.

MH SR nie je oprávnené poskytovať právne poradenstvo a výklad právnych predpisov, preto považujte toto stanovisko ako nezáväzné.”

V skratke: Ministerstvu hospodárstva je úplňe jedno, že niekto zaplňuje vašu poštovú schránku. Stačí, že zákon je nad rámec smernice EÚ. Nepohodlie občana nikoho nezaujíma.

Nenechajme To Tak!

Mýtus technologického rozvoja a efektivity v kapitalizme

V teórii je všetko ideálne. Rovnako teória kapitalizmu v oblasti hospodárskeho a ekonomického rozvoja nemá chybu. Konkurencia medzi výrobcami by mala zabezpečovať rýchly rozvoj technológií, efektivitu práce, či využívania materiálnych zdrojov. Prax je však úplne iná. Zaujímavé na tom je, že dôvodom, prečo to tak je, je znovu teória kapitalizmu. V samotnej definícii podnikania je zakotvená nutnosť vytvárania zisku, resp. je to jeho cieľom. To samotné je v poriadku. No ľudská myseľ sa zamerala práve na tento zisk a preto rozvoj nie je taký rýchly ako by sa mohlo zdať.

V skutočnosti to funguje asi takto. Firmy majú svoje výskumné centrá, ktoré vytvárajú nové technológie. Menšie, rýchlejšie, efektívnejšie, menej zaťažujúce ekológiu, atď. Frekvencia “vynálezov” nám všetkým nie je známa, no z pohľadu vývoja cien tovarov je jednoduché určiť správanie sa firiem. Frima vyvinie produkt, oznámi to celému svetu pomocou veľkej mediálnej PR kampane. Oznámi dátum začiatku predaja produktu, aby si záujemcovia mohli našetriť peniaze. Ked príde deň D, tak produkt ponúknu za najvyššiu možnú cenu, ktorá je samozrejme vyššia ako by to určovala krivka ponuky a dopytu. Po spľasnutí veľkého boomu okolo produktu sa jeho cena postupne znižuje niekam na polovicu pôvodnej ceny, teraz cena konečne zodpovedá krivke dopytu a ponuky. Firma príde s novým super(opäť) produktom a začína jeho kolobeh. Zároveň však cena staršieho produktu klesá akciovými cenami.

Navlas rovnaký proces sa stále dookola opakuje. Firmám to tak dovoľuje vycucať z nás čo najvyššie výnosy. Pohľad do zákulisia vyzerá skôr takto: Výskumník príde za manažérom, že má dve možné riešenia produktu. Manažér ich zoradí podľa kvality a v takom poradí ich začnú vyrábať. Najskôr urobia zisky s menej kvalitným výrobkom a následne s tým kvalitnejším. Mierne zmenený postup je, keď nový nápad vznikne počas procesu zavádzania starého. Zavádzanie, výroba a ani predaj starého sa nezastaví, kvôli novému produktu. Nie, najskôr sa zhrabne zisk.

Preto rýchlosť technologického rozvoja počas kapitalizmu je mýtom. Prvoradý je tu zisk a preto je aj jeho brzdou. Nehovoriac o tom, koľko materiálu sa zbytočne minie na výrobu. Koľko energie. A koľko odpadu musí znášať naša Zem, kvôli takémuto postupu.

Mýtus efektivity využívania prírodných zdrojov sa dá predstaviť aj inak. Tí, ktorí majú tú možnosť(dostatočný vek) si môžu porovnať kvalitu výrobkov zo predchádajúceho režímu a kvalitu výrobkov teraz(ide tu len o porovnanie kvality, nie ideológie). Koľko plne funkčných vecí ešte ostalo v domácnostiach? Naopak koľko vecí sa pokazilo tesne po skončení reklamačnej doby? Trvácnosť je neporovnateľná. Keďže firmy sa zameriavajú iba na zisk, tak používajú čo najlacnejšie materiály aby tovar vydržal len nutne potrebnú dobu. Tak sa dobre maximalizujú zisky. Produktom takejto činnosti je opäť množstvo neefektívne využitého materiálu a tony odpadu. Nehovoriac o nervoch zákazníkov.

Treba samozrejme spomenúť aj konkurenciu. Tá by mala pomáhať v zvyšovaní technologického rozvoja, či efektivite. No jednak konkurencie nie je nikdy dosť na to, aby takto pôsobila a aj konkurencia sa dohodne na spoločnom postupe s vidinou zisku. Čo sa stane keď viacero konkurenčných firiem vyrába rovnaký produkt? Vždy je niečo najmenej žiadané. A kde to skončí? Samozrejme ako odpad.

Čo proti tomu zmôžeme? Zatiaľ nič. Pokiaľ bude meradlom úspechu množstvo peňazí, tak sa tento stav nezmení. Len sa poriadne zamyslite nad tým, keď budete niekomu chcieť argumentovať, že kapitalizmus je najlepší pre rozvoj, či efektivitu.

Nenechajme To Tak!

Mestská polícia v Žiline

“Fungovaniu” polície som sa chcel venovať neskôr v inom článku, no nedávna udalosť mi nedovolila si nechať informácie len pre seba, tak v krátkosti napíšem ako sa mestská polícia v Žiline stará o svojich občanov.

V nedeľu 15.4.2012 sa v areáli Žilinskej nemocnice odohral nepríjemný incident. Podgurážený muž si po rozchode s priateľkou prišiel vybavovať účty. Jeho bývalá pracuje v nemocnici a tak zavýtal do areálu Žilinskej nemocnice. Tu nadával okoloidúcim, najmä ženám, a niektorým sa aj vyhrážal. Okolo išla aj jedna upratovačka, ktorá išla ráno do práce. Bez újmy sa jej podarilo prejsť okolo neho, no neváhala a kontaktovala mestskú políciu v Žiline. Popísala situáciu a žiadala aby polícia zakročila. Na čo dostala v skutku zaujímavú odpoveď. Policajt jej povedal, že všetky hliadky sú mimo a tak nemá koho poslať, že nech kontaktuje štátnu políciu.

Logickou úvahou som došiel k dvom možným záverom:

  1. Je možné, že policajt postupoval správne podľa interných predpisov. Čo však znamená, že predpisy prikazujú prenechať oznamovanie a ochranu občanov len na občana samotného.
  2. Policajt mohol pochybiť tým, že na danú situáciu sám neupozornil štátnu políciu.

Byť na jeho mieste, keď nemám k dispozícii nikoho na mestskej polícii, tak automaticky posielam požiadavku na štátnu políciu. Je podľa mňa nezmysel, žiadať to od občana, ktorý je ohrozovaný.

Na doplnenie treba povedať, že muž si nakoniec v areáli podrezal žily, dobíjal sa do polikliniky pričom rozbil vchodové sklo a pokračoval na vrátnicu kde takto zakrvavil celú cestu tam a časť suterénu. Spôsobil obrovský psychický šok všetkým okoloidúcim.

Tak pán policajt, necítite sa za to zodpovedný? Ste presvedčený, že svoju prácu vykonávate správne?

Nenechajme to tak!

Občan prehráva boj s letákmi

Niekoľkokrát som už počul v reláciách ako Lampáreň, a podobných, že proti letákom v poštových schránkach sa dá jednoducho bojovať nalepením odkazu na schránku, že si neprajete vhadzovanie reklamných letákov. Tak som to vyskúšal. Na schránke mám takýto nápis už približne dva roky. Musím uznať, že počet letákov v schránke sa znížil. Tak približne o polovicu. Ak sa tam náhodou nejaký ocitne, tak píšem email firme, spomínanej na reklame. Vačšinou mi odpíšu, že sa ospravedlňujú a že sa to už nestane. S tým som spokojný. Obzvlášť ma prekvapilo správanie dvoch firiem. Sherlock síce na môj email nereagoval, ale správne postúpil vec doručovateľovi, čo v tomto prípade bola Slovenská pošta. Tá sa ospravedlnila emailom a urobila preškolenie zamestnancov. Ešte priateľskejší prístup zvolila firma Kaufland, ktorá poslala osobne zástupcu aby skontroloval, či na schránke naozaj mám nápis a pán sa mi prišiel osobne ospravedlniť. Takéto konanie kvitujem. Naozaj som bol prekvapený.

Horšie je to už s menšími lokálnymi firmičkami, no ani väčšie nie sú na tom dobre. Momentálne vediem zoznam firiem, ktoré moju výzvu úplne ignorovali. Môžete si ho pozrieť tu. Stalo sa, že jedna firma porušila zákon viackrát. Tak som sa rozhodol, že to postúpim na Slovenskú obchodnú inšpekciu (SOI). Logickou úvahou je možné dôjsť k výsledku aj bez podania na SOI. Na to aby som niekomu mohol dokázať porušenie zákona, by som ho musel asi natočiť, prípadne odfotiť ako daný leták vhadzuje do mojej schránky. Protistrana by inak mohla argumentovať, že som si leták vložil do schránky sám. No napriek tomu som to skúsil. Odpoveď mi prišla takmer obratom (na pomery SOI). Tu ponúkam znenie:

Dňa 20.03.2012 bol na Inšpektorát SOI so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj e-mailom doručený Váš ďalší podnet, vo veci podozrenia porušenia zákona o reklame, keď sú Vám do poštovej schránky označenej „Prosíme nevhadzovať letáky !“ vhadzované letáky subjektu Business Hotel GEORGE, Franko PIZZA, Kamenná 5, Žilina.

Podľa § 3 ods. 8 zák. č. 147/2001 Z.z. o reklame, v znení neskorších predpisov, sa reklama nesmie šíriť adresne, ak adresát doručenie reklamy vopred odmieta.
K problematike vhadzovania letákov do označených poštových schránok správny orgán najskôr odporúča, aby ste písomne (preukázateľnou formou) oznámili Vašu požiadavku poštovému doručovateľovi alebo reklamnej agentúre, ktorá šírenie reklamy zabezpečuje. V prípade, ak na propagačnom reklamnom letáku nie je uvedený šíriteľ, je potrebné, aby ste sa písomne obrátili na objednávateľa reklamy a žiadali postúpenie tejto Vašej požiadavky šíriteľovi. Keď aj po takomto písomnom odmietnutí propagačných letákov Vám budú reklamy subjektu doručované, môže byť predmetné spolu s poskytnutím všetkých Vašich kópií písomností využité v kontrolnej činnosti nášho inšpektorátu SOI. Zo strany správneho orgánu však bude obtiažne dokázať, kto vložil do konkrétnej schránky letáky, ak nie sú adresné.

V prvom rade mi SOI chce naznačiť, že mám najskôr doručovateľovi oznámiť, že si vhadzovanie letákov neprajem. Ale prečo by som to robil? Však to už mám napísané na schránke a teda doručovateľ už zákon porušuje. No ako som písal, tak som objednávateľovi aj napriek tomu požiadavku písal emailom.
V druhom rade SOI priznáva, že pokiaľ na letáku nie je napísané moje meno a adresa, tak s tým nemôže nič spraviť.

Preto som dospel k záveru, že zákon o reklame je neúčinný. Občana proti letákom v žiadnom prípade neochráni. Po týchto zisteniach si o to viac vážim spomínaných firiem, ktoré sa mi ospravedlnili.
Jediným spôsobom ako proti letákom bojovať by bolo teda vyhotovenie obrazového záznamu. Na to by som však potreboval súhlas všetkých ľudí v bytovom dome, pretože by mohlo dochádzať k narušeniu súkromia. Na koniec ešte dodám, ze v čase komunálnych volieb som posunul na SOI stažnosť na vhodenie letáku od politika. Na moje prekvapenie som dostal odpoveď, že na politickú reklamu sa zákon o reklame nevzťahuje.

Nenechajme to tak!

Prečítajte si aj doplnenie tohto článku.

Ústava nie je len zdrap papiera

Nie všetci občania si uvedomujú, že ústava je zákon. Dokonca zákon zákonov. Všetky zákony Slovenskej Republiky musia podliehať ústave. Preto ma už niekoľko rokov irituje ignorovanie ústavy Slovenskej Republiky. Konkrétne najmä článku 73 bodu 2:

“Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.”

SlovenskoÚmyselne som však počkal až na čas po voľbách, aby som politickú tému nerozoberal v čase, keď sú ľudia najviac “politicky vášnivý”. Po voľbách je však jasné, že nebude potrebné uzatvárať žiadnu koaličnú zmluvu, ktorá sa mala podrobiť vlne mojej kritiky. Koaličná zmluva je dohodou vládnych strán, že budú spoločne hlasovať za konkrétne návrhy zákonov, samozrejme po pripomienkových konaniach. Čo to však znamená je, že tí, čo sa dohodli na koaličnej zmluve garantujú, že celý poslanecký klub bude hlasovať za daný návrh. Takto teda nútia svojich poslancov hlasovať bez ohľadu na 73. článok ústavy Slovenskej Republiky. Čím de facto navádzajú svojich poslancov na trestný čin.

Je treba povedať, že koaličné zmluvy sa rodia na základe programových zhôd medzi poslaneckými klubmi, takže by malo platiť, že predkladané návrhy zákonov by “mali” byť akceptovateľné pre všetkých koaličných poslancov. No nie vždy je to tak. Pri väčšine zákonov sa nájde minimálne jeden poslanec, ktorému tento zákon, podľa jeho svedomia a presvedčenia, nevyhovuje. Preto sa ocitá medzi rozhodnutím porušiť ústavný zákon alebo koaličnú zmluvu.

Keď sa poslanec náhodou rozhodne rešpektovať ústavný zákon, tak môžeme pozorovať ako sa strany medzi sebou hádajú ako a kto porušil koaličnú zmluvu. Nikoho nezaujíma to, že poslanec je len človek a má vlastné svedomie a presvedčenie. Nikoho nezaujíma, že keby poslanec hlasoval inak, tak by porušil ústavný zákon Slovenskej Republiky. A už vôbec nikoho nezaujíma, ze vedenie strany, resp. poslaneckého klubu by malo byť trestne stíhané za navádzanie na porušenie ústavného zákona. Prečo je to tak? Ústava Slovenskej Republiky nie je len zdrap papiera.

Asi pred týždňom som na pár minút sledoval diskusnú reláciu, v ktorej boli hosťami Igor Matovič a ešte stále ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Pán Matovič prezentuje názor, že každý jeho poslanec bude hlasovať podľa svojho vlastného svedomia a presvedčenia. Na to pani Žitňanská reagovala slovami, že ako chce garantovať dohody medzi poslaneckými klubmi. No každému inteligentnému človeku dôjde, že v poslaneckom klube SDKÚ existuje pravdepodobnosť, že jeho poslanci sú viazaní príkazmi. Čo ma však prekvapuje je, že to prezentuje práve ministerka spravodlivosti. No nie je to paradox?

Už je na čase aby sme do parlamentu nevolili strany, ale konkrétnych zástupcov. Zástupcov, ktorým budeme veriť a ktorí budú presadzovať naše záujmy a nie záujmy iných. Je na čase zaviesť priamu demokraciu. Dobrým predpokladom jej zavedenia by boli elektronické voľby. Fungujú bez problémov v Estónsku, tak prečo nie u nás?

Nenechajme To Tak!